Pri proteínovej diéte konzumujte zásadotvorné potraviny

Pri bielkovinovej diéte vedci odporúčajú konzumovať zásadotvorné potraviny

Proteínová diéta (diétu môžeme pokladať za vysokoproteínovú ak prekročí 0.8 g na kg váhy osoby denne) jednak znižuje obsah tuku, jednak spôsobuje pocit nasýtenia (proteíny zvyšujú sekréciu hormónov GIP, GLP-1). Bolo preukázané, že dlhodobý efekt proteínovej diéty vedie k zníženiu hmotnosti, udržaniu ubýtku hmotnosti a má pozitívne účinky na riziká metabolizmu, t.j. na hodnoty cholesterolu a triacylglycerolu. Priaznivo pôsobí na vstrebávanie vápnika v črevách (boli vyvrátené teórie o strate vápnika a úbytku kostnej hmoty následkom bielkovinovej diéty), zdravé kosti a minerálnu hustotu kostí.
Jednou z nevýhod vysokého príjmu bielkovín (najmä živočíšneho pôvodu) je vytváranie kyslého prostredia v obličkách. Môže tiež viesť k zvýšenému riziku vzniku močových kameňov. Aby sme tomu predišli, kvôli uchovaniu telesnej pH rovnováhy v tele vedci odporúčajú konzumovať spolu s proteínovou diétou zásadotvorné potraviny, ako napr. ovovcie a zeleninu s vysokým obsahom draslíka:

zásadotvorné ovocie: 
černice, jahody, maliny,  nektarinky, ananás, melón, marhule, čerešne, hruška, banány, avokádo
zásadotvorná zelenina: 
sója, špargľa, mrkva, celer, šalát, brokolica, patizón, cibuľa, cesnak, repa, celer, kaleráb, kel, petržlen, fazuľa, strukoviny, quinoa
iné zdroje zásadotvorných potravín: 
chlorella, tofu, zázvor, tekvicové a slnečnicové semená, morská soľ, väčšina korenín a byliniek, olivový olej. Glutamín a sóda bikarbóna môžu tiež napomôcť pH rovnováhe v tele. 

pH 0-7 indikuje kyslé prostredie, pH 7-14 predstavuje zásadité prostredie. 

Rôzne časti tela majú rôznu kysloť. Napr. pokožka a žalúdok tvoria kyslé prostredie – pokožka kvôli ochrannej funkcii pred baktériami, žalúdok kvôli tráveniu, v črevách sa však potraviny stávajú zásaditými, preto jednoznačné tvrdenia, ako potraviny vplývajú na pH nášho organizmu, si vyžadujú ďalšie vedecké štúdie.  Pľúca a obličky majú vyrovnané pH, krv je mierne zásaditá.

Zásadotvornú diétu je vhodné kombinovať s proteínovou diétou. Zasadité potraviny majú tiež zoštihľujúci dopad na vašu postavu a odkysličuje organizmus. Pri zásadotvornej diéte je treba vyhnúť sa kyselinotvorným potravinám, akými sú: cukor, vajcia , mäso, ryby, väčšina cestovín: kukurica, ryža, pšenica (lepok), priemyselne spracované potraviny, sladidlá, mliečne výrobky, alkohol, kofeín.

Kyselinu zvyšujú i niektoré druhy ovocia ( v poradí od najkyselinotvornejšieho): citrón, slivky, hrozno, grep, čučoriedky, ananás, jablká, broskyne, pomaranče, ale tiež kyslá kapusta, pivo, horúca, čokoláda, káva.

Ide prakticky o vegetariánsku, resp. vegánsku stravu. Táto diéta sa odporúča i pri obličkových kameňoch, spevňuje kosti a svaly, zlepšuje funkciu srdca a mozgu, znižuje bolesť chrbtice a znižuje riziko diabetis tyou II. Prekyslený organizmus môže spôsobovať obličkové kamene, problémy pečene, srdca i rakovinu. Niektoré štúdie naznačujú, že vďaka zásaditému prostrediu sú niektoré chemoteraputické lieky efektívnejšie a menej toxické. 

Pri alkalínovej (zásadotvornej) diéte musíte prijímať dostatok proteínov (ideálne rastlinných) a vápnika. Vitamín D, fosfor, horčík takisto vyvažujú kyslé prostredie.

Ak sa aj nebudeme striktne pridržiavať zásad alkalínovej diéty, už len skutočnosť, že bázou nášho jedálnička bude rastlinná strava s množstvom ovocia a zeleniny, zdravých sacharidov, celozrnné pečivo je predpokladom zníženia rizika chorôb, rakoviny, cukrovky a chudnutia, hoci chudnutie nie je jej hlavným cieľom. 

Článok publikovaný v r. 2011 v Journal of Environmental and Public Health uvádza, že jedením zásadotvorných pokrmov ako ovocia, zeleniny môže znížiť riziko vysokého krvného tlaku a mozgovej príhody, rovnako môže zlepšiť pamäť a kognitívne schopnosti. 

Na druhej strane, aj niektoré kyselinotvorné potraviny, ako vajcia či orechy sú zdravé. Ak by sme ich odstránili z jedálnička, môžme ochudobniť našu stravu o mnohé nutričné zložky potrebné pre naše telo.